Motessori pedagogika

Čo vám napadne ako prvé, keď sa povie „Montessori metóda”? Drevené hračky? Kartičky? Kreatívne hry? Nie, nie a ešte raz nie. Skúsim vám jasne, stručne a jednoducho predstaviť, o čo ide v pedagogike Marie Montessori – obdivuhodnej talianskej lekárky z prvej polovice dvadsiateho storočia.

Tento rok (2017) uplynulo presne 110 rokov od otvorenia prvého „Domu Detí” – škôlky Marie Montessori. Nie je to teda žiadny výkrik módy ani najnovší trend, ale vyše storočná metóda používaná na celom svete. Čo sú hlavné myšlienky tejto pedagogiky? Čím si Maria Montessori získala uznanie a srdcia veľkého množstva pedagógov a tiež rodičov? Poďme pekne po poriadku.

 

Rešpekt k dieťaťu

Metóda Montessori sa často predstavuje ako metóda, v ktorej sú dôležité pomôcky, prostredie, aktivity. Áno, sú, ale nie sú najdôležitejšie. Všetko sa začína prístupom k dieťaťu plného rešpektu a pochopenia jeho spontánneho rozvoja. Maria Montessori tvrdila, že každé dieťa sa rodí s tzv. vnútorným učiteľom, ktorý ho vedie. Môže to znieť trošku zvláštne, ale v podstate ide o to, že dieťa samo vie, ktoré zručnosti má kedy rozvíjať a robí to úplne prirodzene.

Dieťa samo vie, kedy príde ten moment, v ktorom sa naučí sedieť, chodiť alebo kedy ho začnú zaujímať písmená, čísla. Našou úlohou (rodičov, učiteľov či vychovávateľov) je nechať deti spontánne sa rozvíjať tak, ako im to hovorí ich vnútorný učiteľ, pomôcť im rozvíjať oblasti, o ktoré sa zaujímajú, dávať im podnety a pripraviť prostredie. Ale nechať im voľnosť. Rešpektovať ich vlastnú cestu namiesto toho, aby sme im vnucovali tú našu. Každé dieťa je iné: má iné tempo, iné záujmy. Najdôležitejší je preto individuálny prístup plný rešpektu k dieťaťu ako ku človeku, v ktorom ležia obrovské možnosti. Ako povedala Maria Montessori: ony túžia po tom, po čom túžime aj my.

„To všetko, po čom my túžime: aby nás nevyrušovali pri práci, nekládli prekážky, mať priateľov, ktorí nám pomôžu a vidieť ich ako sa tešia spolu s nami. Vedieť, že sme si rovní a že sa im môžeme zveriť a dôverovať im – presne toto potrebujeme, aby sme sa s nimi cítili dobre. Deti sú tiež ľudskými bytosťami, ktoré si zaslúžia rešpekt. Svojou nevinnosťou a obrovskými možnosťami, ktoré na ne v budúcnosti čakajú, si ho zaslúžia ešte viac. Po čom my túžime, aj oni túžia.”  Maria Montessori

Pripravené prostredie

Počuli ste už vetu, že prostredie je druhý učiteľ? V Montessori pedagogike je to jedna z najdôležitejších zásad. Aktívny nemá byť rodič či učiteľ, ale dieťa a to vo vopred starostlivo pripravenom prostredí plnom podnetov, v ktorom dieťa môže samostatne pracovať. Typickou súčasťou prostredia pripraveného podľa Montessori princípov sú nízke poličky, na ktoré dieťa bez problémov dočiahne, malý stolík so stoličkou, pohodlný kútik na čítanie či nízke umývadlo. Poličky sú plné pomôcok a materiálov prispôsobených veku a záujmom dieťaťa, všetko je vo svetlých farbách a podľa možností z prírodných materiálov. Na stenách visia obrazy, samozrejme vo výške očí dieťaťa a celok dopĺňajú kvety, o ktoré sa dieťa stará.

Viac o pripravenom prostredí si môžete prečítať tu.

Práca dieťaťa

Maria Montessori hovorila, že zábava je prácou dieťaťa. Prácou, ktorú by sme mali rešpektovať, neprerušovať ju, nekomentovať a dovoliť dieťaťu dotiahnuť ju do konca. Práve počas práce dieťa dosahuje hlbokú koncentráciu (poznáte tie chvíle, keď sa potrebujete niečo opýtať a dieťa je ako keby v inom svete a vôbec vás nevníma? To je to!), ktorá je prvým krokom k dosiahnutiu disciplíny.

Zmysly

Nič nie je v zmysloch, čo najprv nebolo v rozume. Dieťa spoznáva svet zmyslami a my by sme mu to mali umožniť ako len najlepšie vieme. Dotýkať sa, pozerať, počúvať, ochutnávať. Najlepšie reálne veci: cítiť dážď, ovoniavať kvety, ochutnávať jahody, skákať v kalužiach, dotýkať sa drsnej kôry stromov či hebkej srsti psa. Nie kartičky a umelá hmota, ale čo najviac reálnych zmyslových vnemov. Veľa klasických Montessori pomôcok je zameraných práve na cibrenie zmyslov: ružová veža, zvukové valčeky, čuchové dózy atď. Všimnite si, že každá pomôcka je zameraná na rozvoj jedného zmyslu: jedna pomôcka rovná sa jeden podnet.

Pochvaly a tresty

V žiadnej Montessori domácnosti či škôlke nenájdete pečiatky s včielkami, nálepky s usmiatou a smutnou tváričkou ani nič podobné. Nie sú tam tiež stoličky hanby či stavanie do kúta. Namiesto toho nájdete rešpektujúci prístup, spoločné zvládanie emócií a spoluprácu. Neznamená to samozrejme, že si deti môžu robiť čo chcú (tak ako som to už niekoľkokrát počula). Učia sa znášať dôsledky svojich činov, zvládať ťažšie situácie a spolupracovať namiesto rivality. Učia sa nepracovať kvôli vonkajšej odmene, ale budovať vnútornú motiváciu.

Pre mňa je metóda Montessori fascinujúcou cestou, po ktorej už dlhší čas kráčam spolu s deťmi. Otvorila mi oči na veľa aspektov, ktoré som predtým nevidela. Pripravené prostredie, praktický život, samostatnosť, zmysly: to všetko sa spája v jeden celok, ktorý má jediný cieľ: samostatné a šťastné dieťa.

Autor: Miriam Bednarek (mojemontessori.com)